Založ si blog

Literárny náhľad na môj rodný kraj

Rozhodol som sa napísať svoj prvý blog vôbec.

 

Neviem, či to  niekto bude čítať, či to niekoho zaujme, každopádne by som chcel prispieť svojou troškou do tohto neuveriteľne miešajúceho hrnca zvaného mediálne šialenstvo, kde mnohí ľudia hľadajú častokrát odpovede na otázky, ktoré si neustále kladú v súvislosti s našimi životmi a dianím v našej spoločnosti.

Ani neviem,ako začať, ale pokúsim sa “prehupnúť” rovno k myšlienkam, ktorými žijem, ktoré vo mne neustále vibrujú a čerpám z nich inšpiráciu pre môj svetonázor.

Spoločnosť na Slovensku sa tak ako všade inde vo svete prirodzene mení, vyvíja, rozvíja a hľadá si svoje miesto v takmer neprehľadnom množstve informácií, dejov, aktualít, udalostí a čo ja viem čoho všetkého. Nie, nechcem politikárčiť, pretože skončl by som asi ako väčšina blogerov či diskutujúcich a zrazu by som sa ocitol – aj keď nechtiac – vo víre nedopovedaných a nedokončených vecí.

Základom bytia a fungovania každej spoločnosti je nazdávam sa, a dúfam, že správne, jeho fungujúci literárny život. Bez písaného slova, slovesného umenia niet žiadnej spoločnosti, aj keď dnes sa zdá, že nám rôzni ľudia na svete sa snažia povedať niečo iné.

Moje literárne začiatky sa samozrejme začínajú v detstve, keď som ako malý školáčik začiatkom deväťdesiatych rokov objavil čaro kníh a osudy napísané v nich. Odvtedy ma kniha sprevádza neustále, priviedla ma k mojím hlbším štúdiám v rámci štúdií na nemenovanej univerzite, kde som sa začal viac zaujímať o históriu písaného slova ako takého už aj z odborného hľadiska.

Som rád, že sa mi to pošťastilo, a plánujem v budúcnosti v tomto pokračovať.

Aktuálne sú otázky o fungovaní v našej národnej literatúre, v slovenskej literatúre, ktorá nám dala toľko osobností. Spomedzi mnohých v poslednú dobu ma upútala tvorba Jozefa Horáka, na ktorého som akosi v posledných rokoch trošku zabudol. Dúfam, že mi to prepáči. Veľmi dôležitým prvkom vývoja našich detí a malej generácie vôbec je naučiť ich, ako si treba vážiť rodnú zem a krajinu a národ. Pretože z vrúcneho vzťahu k našej malebnej krajine sa rozvíja vedomie každej nastupujúcej generácie, ktorá môže prispieť k blahu ďalších. Morálne kázanie neplánujem, takže som sa rozhodol , že to všetko nechám na p. Horáka. Človek ak prejde niekoľkými spoločenskými zmenami, vytrpí si svoje a spozná, čo je to smrť blízkeho, to je človek naozaj súci nášho rešpektu, ktorý nezabudol v prebehu vírivých udalostí na svoje korene a hlavne- dal to na papier a na známosť celému národu, že aj z pohnutých osudov dokážeme vytvoriť trvalé ľudské hodnoty, ktoré oslovia hlavne deti, ale aj dospelých.

Povesti sú azda základ detskej “vyššej” literatúry. Po riekankach, hádankách a hrách prichádza na rad predsa niečo, čo by v nás už malo vzbudiť záujem pozrieť sa na život ináč. A práve povesti a historická téma v celom kontexte literatúry nás viaže k akémusi zodpovednému hľadaniu odpovedí. 

Povesti spod Sitna sú knihou, ktorou by azda mohlo naše dieťa začať skôr, než trebárs s takým Hobbitom, či ako sa to volá. Ich poslaním je byť akýmsi sprievodcom  a to pútavým po pestrých dejoch našej národnej minulosti. Vhodným spôsobom sa snaží autor v týchto povestiach priblížiť ľudské osudy, ktoré sú linčované  a to všetko aj napriek úpornej snahe niektorých ľudí, ktorí hľadajú len lásku a vzájomné pochopenie. Útlak človeka, založený na moci peňazí zaviňuje ľudské utrpenie a zároveň rodí ľudskú krutosť, bezohľadnosť a biedu. A vo väčšine prípadov ide o poddaných toho, či onoho panstva.

Ale ako nám opisujú príbehy spod Sitna, ľudské túžby po slobode a tvorivej práci  či spravodlivosti nie je možné udusiť ani v hladomorniach, ani trýznením. Samozrejme, v kontexte vtedajšej doby, doby tureckých vpádov to nebolo jednoduché.

Iný je svet panstva,,iný svet slabých a chudobných. Vykresliť dobro a zlo, nevľúdne i vľúdne vlastnosti človeka, charakter- to si vyžaduje naozaj kus hrdinstva a sebaobetavej práce.

Tieto mravné hodnoty sú možno dnes pre mnohých len akýmsi dúchaním do ohňa, ale ja v nich vidím budúcnosť našich dnešných detí.

Moloch peňazí, neustále  a stále rýchlejšie sa točiaceho kolotoču besnenia, ktorý nás dennodenne bohato obkolesuje, by nás malo prinútiť vrátiť sa aspoň na chvíľočku do sveta minulosti a ukázať najmenším, že svet nestojí na tomto. Naozajstný svet, svet ľudí a nie robotov. Mám pocit, že už dlhú dobu časť spoločnosti prešlapuje a ani si to neuvedomuje. Historický obraz skutočnosti sa podarilo pánovi Horákovi vytvoriť a to tak, že nám dal načrieť do vnútorného sveta myšlienok i citov jednotlivých postáv.

Či si už obľúbime, alebo sa nestotožníme s tým a tým  dejom, to bude znamenať, že sme na správnej ceste.

Avšak nie na ceste,  ktorá by nás uvrhla do bezhlavého blúznenia, blúznenia vo víre akýchsi vlastných mravných zásad, ktoré nemusia byť v súlade s kontextom doby. O slobodu musel bojovať človek predsa neustále a to už v najstarších časoch. Záleží len na nás, ako sa s tým vyrovnáme, aké výsledky tohto snaženia našich predkov pretavíme do plodnej a tvorivej činnosti. Ja som veľmi rád, že som sa narodil v ešte  takej dobe, keď sme mali prístup k literatúre, ktorá naozaj nám líčila ťažkosť dávnych dôb, kedy aj chlieb na pecni bol výsledkom niekedy až múk, ktoré predchádzali výsledku. Aj dnes, samozrejme, je to tiež k dispozícii, no mávam často pocit, že už to málokoho zaujíma a riadi sa úsudkom “doby”. O politikárčení či nebodaj mravnom diskurze nemienim písať, na to nemám “gule”.

Avšak zopár pekných slov, ktoré sú tak aktuálne v dnešnom víre udalostí, sa oplatí predsa len niečo napísať. Ani skala neprinútila odhodlaného mladíka, ktorý sledoval kroky svojej krásnej  a to kvôli tomu, aby ju nakoniec uvidel strápenú a na konci života. Aj takto sa trpí a veľa sa trpí. Dnes nemusíme bojovať, nemusíme od úsvitu do mrku sa zohýnať nad pánovým roľom a predsa akosi dnešná doba mi to pripomína.

Úbohé atrapy, mnohí ľudia, zlinčovaní životom a akýmsi neustálym bojom- veď aj to trošku charakterizuje našu spoločnosť. Nie, nebudeme stále sa martýrovať, na to už nie je v dnešnej dobe čas. Idealizovať históriu? Neoplatí sa. Súčasnosť? Ani náhodou.

Tŕpnutie nad osudom postáv, ich hektické prežívanie, to je akási studňa lásky. Práve tá, o ktorej píše pán Horák vo svojej povesti. Citové zážitky,  no zároveň plodné ovocie  a to všetko nám prináša emocionálne “vnuknutie”, do ktorého sa ponoríme v literárnom diele spisovateľa, prozaika, redaktora, básnika, literárneho teoretika a zostavovateľa čítaniek. Človeka neuveriteľne pripútaného k rodnému kraju! A predsa som len dal jeden výkričník. Bez toho to asi občas nejde. Láska k rodnému kraju, úprimná, no neskazená. Celé jeho dielo zostavované vlastne a inšpirácií domova a banskoštiavnického prostredia.

Veď aký môže byť človek, redaktor nášho prvého detského Slniečka? Erudovaný, skúsený, človek prežívajúci nejeden bôľ a údel v živote. Frontový koniec jeho otcovskej ruky ho i jeho matku i ostatných súrodencov primkol k ešte väčšej láske a sebaúcte.

Hľadanie cesty, literárnej cesty, ktorú nakoniec ukotvil v prechode od poézie na prózu. Povesťový žáner na Slovensku? Určite Jozef Horák. I keď spočiatku prevládanie realizmu sa nám mohlo zdať určujúce, nebolo tomu tak.

I jeho zasiahla “lyrizovaná próza”. I jeho zasiahol “socialistický realizmus”. Od schematizmu k navráteniu sa k umeniu, kde zobrazil naše osobnosti a udalosti z našej národnej histórie. To bol jeho osud, jeho podľa mňa nielen profesný osud. Ved tvorca slova musí preňho aj žiť.

Vážiť si písané slovo, slovo rodáka a jeho prístup k minulosti i prítomnosti- to je to, čo si ja vážim.

Srdcu blízka sa mi moja domovina stane len vtedy, ak sa dozvedám neskreslene a zároveň literárne na veci a deje. Som rád, že túto tvorbu poznám a môj vzťah k môjmu “liahnu” je odvtedy úprimný a nikým neodsúdený, za čo vďačím tomuto vynikajúcemu autorovi.

Na záver v skratke by som chcel povedať a napísať, že skromný môj príspevok som napísal z nutnosti vzdať poctu tomuto pánovi.

 

 

Možností vzdelávania sa je viacero.

17.02.2017

Akosi už folklórnou "zložkou" našej spoločnosti sa stalo všadeprítomné kritizovanie a stanovovanie si nových a nových slovných formulácií, prostredníctvom ktorých by akože každý občan viac »

Výhody a “sociálnosti” : )

11.11.2014

Niekoľko odvážnych protestovalo za cestovanie vlakom zadarmo. A JA PROTESTUJEM PROTI ŠTUDOVANIU ZADARMO! p.s. to len na margo tých neskúsených žabiakov, ktorí ešte pre túto krajinu nič viac »

Profily a portréty

06.12.2013

Na úvod si azda pripomeniem, že nesmiem používať expresionizmy. To by mi tak chýbalo, ešte sa nedajbože zatúlam do čias adolescencie, ktorá so mnou "kývala" ako divá. No keď si človek uvedomí, viac »

BRATISLAVA: Americká ambasáda

Bratislava nepredĺžila nájom pozemkov ambasáde USA. Zmizne plot okolo nej?

21.02.2017 16:30

Hlasovaním, ktorým bratislavskí mestskí poslanci nepredĺžili nájom pozemkov ambasáde USA, dali najavo, že nebudú podporovať protiprávny stav, ktorý existuje.

veľká británia, eú, brexit, eurofondy

EÚ bude od Londýna chcieť peniaze, ktoré Británia sľúbila

21.02.2017 15:09

Británii po odchode z Európskej únie potrvá roky, kým dojedná podobu svojich obchodných vzťahov s blokom.

FF UK, historická budova

Bratislava získava svoju virtuálnu pamäť

21.02.2017 15:00

Projekt Pamäť mesta Bratislavy (PamMap), má za cieľ sprístupniť dejiny mesta odborníkom aj laikom v modernej – elektronickej – podobe.

euro, peniaze, hotovosť

EÚ chystá čiernu listinu daňových rajov, oslovila aj hriešnikov

21.02.2017 14:48

Európska únia sa ​​obrátila na deväť desiatok krajín, ktoré by mohli skončiť na vznikajúcej čiernej listine daňových rajov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 4
Celková čítanosť: 2817x
Priemerná čítanosť článkov: 704x

Autor blogu

Kategórie